Ukáž mi cestu

Pridal Pridané 26.6.2023 10:02:47 Počet zobrazení 483

Pred pár týždňami v našom vydavateľstve vyšla nová kniha „Ukáž mi cestu“. Táto básnická zbierka je z pera evanjelickej a. v. farárky Ľubomíry Mervartovej. Porozprávali sme s autorkou o jej novej knihe, o jej inšpirácií a či ešte pre nás pripravuje niečo ďalšie.

Ukáž mi cestu

Pozerať na svet očami viery a nádeje

Sestra farárka, do rúk sa nám v posledných dňoch dostala Vaša zbierka básní s názvom Ukáž mi cestu. Myslím, že ste niektorých prekvapili svojou tvorbou.

Neviem, či som prekvapila. Tých, ktorí má poznajú, asi nie. Vedia, že sa tomu venujem už nejaký ten čas. Ono je to v živote vždy tak, že kto sa nezaujíma, nevie. Ale to neznamená, že to nejestvuje. To je tak ako s vierou v Pána Boha. Niektorí neveria, niektorí pochybujú, ale to nič nemení na skutočnosti, že Boh existuje. Ignorovanie či nevera nemenia podstatu skutočností, ktoré sú. Venujem sa písaniu už dlhšie – a nielen poézii.

 

Čo Vás viedlo k napísaniu tejto zbierky básní?

Tak to je dlhší príbeh. K písaniu som sa dostalo pred mnohými rokmi. Táto zbierka básní, ktorá vyšla v tomto roku, je zhrnutím mojej staršej aj súčasnej tvorby. K písaniu básní ma priviedol život sám. A na vydanie zbierky asi bol ten správny čas, ktorý mal prísť. Všetko má svoj čas tak, ako hovorí Biblia. Nastal ten správny čas a dielo sa podarilo.

 

Máte nejaký vzor, obľúbeného básnika?

Na to je ťažké odpovedať. Ale ak si dobre spomínam, tak okrem školských básní, ktoré sme čítali ako povinné čítanie, ma k básňam priviedol skôr záujem o ne po prečítaní básní Michaila Jurieviča Lermontova. Niet pochýb, že aj na Slovensku sme mali a máme básnikov, ktorí nám majú čo povedať svojou tvorbou. Je potrebné čítať staršiu i novšiu tvorbu. Obohacuje to človeka. Ale bol to Lermontov, ktorý ma ako mladého človeka zaujal. To sú idoly. My len v pokore a s uznaním môžeme čerpať z ich tvorby. Nečudo, že Lermontov, aj keď zomrel mladý, nás dokáže osloviť aj dnes, veď mu bol vzorom sám veľký Alexander Sergejevič Puškin.

 

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Zo života. Iný zdroj ani asi nie je možný. Všetko okolo nás je zdrojom nášho vnímania, prežívania. Či sú to ľudia, vzťahy, príroda, práca, alebo viera. Viera v dobro je dôležitá, dáva nádej. Ľudstvo neprežije, ak neverí v dobro a nepresadzuje dobro. Inšpiráciou je však predovšetkým viera v Pána Boha, ktorý celý život človeka má vo svojich láskavých rukách a je zosobnením dobra.

 

Za akých okolností vznikla kniha Ukáž mi cestu?

Boli trocha hektické. Úmysel vydať zbierku tu bol už dávnejšie. Minulý rok padlo pevné rozhodnutie, že sa do toho ide. Hľadala sa forma. Menila z akvarelových obrázkov na fotografie. Výber básní sa tiež menil. Nešli sme cestou od najstaršej tvorby, ale rozhodli sme sa to premiešať s novou tvorbou. Ale to je asi pri vydávaní kníh normálny proces. Vždy sa niečo mení, dopĺňa.

 

Prezradíte nám niečo o knihe, čo by u čitateľov mohlo vzbudiť záujem prečítať si ju?

Ak má niekto rád literárnu tvorbu, tak verím, že aj moje básne čitateľov oslovia.

 

Ako dlho Vám trvalo napísať túto knihu?

Nakoľko to nie je próza, tak sa nedá povedať, ako dlho to bolo. Je to súhrn niekoľkoročnej tvorby.

 

Aké sú prvé ohlasy od čitateľov?

Zatiaľ sú pozitívne. Veľmi si vážim reakciu mladého študenta, ktorý si sám vypýtal knihu. Milé prekvapenie, že na Slovensku vyrastá mladá generácia, ktorých svetom nie je len internet a technológie! Zároveň sa dozviete, že básne čítajú. Na Slovensku sa nielen veľa píše, ale aj číta – a to je dobre.

 

Aké témy sa v básňach rozoberáte?

Nepísala som cielene na nejaké témy. Čo prišlo do života, o tom som písala. Niekedy hneď, niekedy s odstupom času, keď mi niečo pripomenulo danú chvíľu. Často je to formou modlitby, aby Pán Boh požehnával tých, ktorých máme radi. Každý si to môže vztiahnuť na svoju rodinu, priateľov, svoj život. V niektorých veciach sa tie naše ľudské životy podobajú. Situácie sa opakujú s malými obmenami. A prežívanie straty či bolesti je tiež, myslím si, blízke pochopeniu pre mnohých čitateľov. Aj láska a túžba po slobode – napríklad v básňach o dychu a podobne.

 

Kedy sa Vám osobne najlepšie píše?

V noci, keď je ticho. Keď sa modlím za tých, čo spia, ale aj a tých, ktorí sú v práci, na cestách. Vtedy veľa myslím na ľudí a vtedy aj píšem.

 

Ovplyvňuje teda viera Vašu tvorbu?

Keď veríte v Pána Boha, nie je možné, aby vás viera neovplyvňovala. Veriaci človek sa už pozerá na svet očami viery a nádeje. Preto veriaci človek musí byť pokorný a musí chápať, že ten, kto neverí, má iný pohľad na život. Z toho je potrebné vychádzať pri stretávaní sa s iným názorom. Názor iného však nemôže prekaziť naše vstupovanie do problémov formou modlitby a dôvery v Božiu pomoc. Stalo sa mi, že som niekomu povedala: Budem sa za vás modliť. Odpovedal mi: Ale ja neverím. Bude vám to prekážať, keď vám Boh pomôže? vravím mu. Odpovedal: Nie. – Aj keď sú moje básne ovplyvnené vierou v Pána Boha, sú určené každému, kto si ich rád prečíta. Ak niekto začne hľadať pomoc u Boha, ak nájde spasenie svojej duše a večný život, a  v tomto hľadaní by mu pomohli moje básne, budem len rada.

 

Matke troch detí sa určite do rebríčka priorít dostala najmä rodina a jej potreby. Písať sa Vám však darí. Aký máte na to recept?

Na to nie je recept. Niekto má rád pečenie, tak pečie a ráno má jeho rodina na stole čerstvé kroasanty či chlieb. Niekto tvorí sochy, niekto maľuje obrazy. To, čo vás napĺňa, baví, na to máte čas aj pri tom všetkom, čo si život v rodine vyžaduje. Aj keď človek ako tvorca na to sám dopláca tým, že je nevyspatý, unavený, ale vráti sa mu to v podobe uznania a potešenia iných. A o tom to je: obohacovať svet, okrášľovať ho, potešovať, aby aj viera v Pána Ježiša Krista, teda v Pána Boha, bola zviditeľňovaná tým, ktorí Ho nevidia. 

 

Pri akých príležitostiach majú možnosť čitatelia možnosť sa s Vami stretnúť alebo požiadať o podpísanie knihy?

V nedeľu 2. júla 2023 v Mengusovciach budeme mať uvedenie knihy do života, tak tam. Alebo ak si knihu objednajú a uvedú, že ju chcú s venovaním, tak im ju podpíšem a pošlem. (Knihu si môžete objednať v internetovom obchode: www.yzop.sk.)

 

Nepochybne máte v tejto chvíli niečo rozpracované – či už v poznámkach, alebo úvahách. Alebo nie?

Kniha básní Ukáž mi cestu je len časťou mojej tvorby. Čitateľ po jej prečítaní zistí, že v nej chýbajú básne, ktoré už možno pozná z tlače. V šuplíku je básní dosť a mám aj nové. Niektoré sú prepracované, niektoré vo fáze tvorenia, niektoré sú len ako námet, ktorý zatiaľ ešte neviem dať do vhodnej podoby, ktorá by sa mi páčila. Ak druhá básnická zbierka vyjde, určite tam bude aj báseň, ktorú oficiálne uvádzam ako prvú báseň zo svojej tvorby – má názov Vianoce a tvoje srdce.

 

Kedy sa teda môžeme dočkať ďalšej knihy?

Neviem kedy, ale mám v pláne priniesť pre čitateľskú verejnosť aj ďalšiu knihu básní. Nakoľko nové vydanie knihy bude, ako to bolo aj teraz, v mojej réžii, tak o tom rozhodnú financie a čas.

 

Rozhovor pripravil: Ivan Debnár

Foto: archív redakcie

Diskusia

(0 komentárov)

Nový komentár

Kontrolný kód

i

* (Povinné)

Prihlásenie

Zabudnuté heslo

Predvoľby súkromia
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní. Na tento účel môžeme použiť nástroje a služby tretích strán a zhromaždené údaje sa môžu preniesť k partnerom v EÚ, USA alebo iných krajinách. Kliknutím na „Prijať všetky cookies“ vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním. Nižšie môžete nájsť podrobné informácie alebo upraviť svoje preferencie.

Zásady ochrany osobných údajov

Ukázať podrobnosti

Prihlásenie

Zabudnuté heslo

Produkt bol vložený do košíku
Pokračovať v nákupe Objednať