Kúsok nádeje v bezradnom prostredí

Kúsok nádeje v bezradnom prostredí

Pred časom v našom vydavateľstve vyšla kniha so zaujímavým príbehom pre deti pod názvom Škriatok Elemír a víla Elvíra. Príbeh je situovaný do bezútešného nemocničného prostredia, do ktorého sa vnáša kúsok nádeje. Príbeh škriatkov a víl, ktorí pomáhajú chorým deťom v nemocnici po tom, ako zhasne svetlo. Hlavnou postavou je malá Miriamka, ktorá pomaly odhaľuje tajomstvo škriatka Elemíra a víly Elvíry. Pútavý príbeh dokresľujú ilustrácie Stanislava Lubinu. S autorom knihy Miroslavom Volníkom sme sa porozprávali o vzniku zaujímavého diela, ktoré nie je určené len deťom.

Čo vás inšpirovalo a viedlo k napísaniu knihy pre deti?
Je prirodzenou snahou ľudí veci škatuľkovať veci. V čase počítačov to ináč ani nie je možné. Viete si predstaviť knihu o dievčatku v nemocnici zaradenú do adresára s literatúrou napríklad „cestopisy"? Táto kniha nebola napísaná s predurčením pre deti, ale pre dospelých, resp. jedného dospelého človeka. Iba ak by sme pristúpili na to, že keď svet okolo seba v niekoľkých rokoch nášho života začneme vnímať, vnímame ho ako deti. Ako starneme a pozeráme sa do zrkadla, vidíme tam pomaličky sa meniacu tvár, ale stále sa cítime ako ten malý chlapec či dievča, sme iba skúsenejší.

Kedy a kde sa objavila prvá myšlienka na napísanie knihy pre deti?
Nebola to iba myšlienka, ale rovno rozprávka. Keď sme ako študenti brigádovali pri zbere zemiakov, bola to nepríjemná skúsenosť. Aby sme ju ľahšie znášali, rýchlo sme si spravili svoju prácu, a kým okolo nás opäť prešiel vyorávač, posadali sme sa na kýble. Sedel som v strede kruhu a rozprával som spolužiakom rozprávku o princovi, ktorý, aby dostal za ženu vyvolenú princeznú, musel nazbierať tonu zemiakov. Od hovoreného slova je už len krok k jeho napísaniu.

Ako vznikala kniha a kde ste hľadali inšpiráciu?
Keď dievča menom Miriam muselo ísť do nemocnice, každý deň som jej napísal list. Večer si ho čítala a necítila sa taká bezradná. Pobyt v nemocnici sa predlžoval až na deväť dní. Kniha o Elemírovi a Elvíre má deväť kapitol. Nemocničné prostredie nie je nikomu príjemné a okolnosti, za akých sa tam dostávame, nebývajú potešiteľné. Príbeh o vílach a škriatkoch do tohto prostredia vnáša kúsok nádeje.

Predstavte nám príbeh a hlavné postavy v knihe?
Už som naznačil, že kniha bola napísaná pre dievča v nemocnici. Príbeh sa preto, prirodzene, odohráva v tomto prostredí. Žiaľ, niekedy je nevyhnutné opustiť domov a pokúsiť sa premôcť chorobu s pomocou lekárov a nemocničného personálu. Aj keď Miriam nechcela, jej zdravotný stav bol taký zlý, že hospitalizácia bola nevyhnutná. V nemocnici sa dejú rozličné veci. Ale stačí privrieť oči, pustiť fantázii uzdu a na scéne sa zjavujú všelijaké bytosti. Ich úmysly nie sú vždy správne. Napokon však ani Elvíra nie je celkom negatívna postava. Hoci robí zlé veci, je to pod vplyvom okolností, do ktorých sa dostala.

Ako dlho vám trvalo napísať túto knihu?
Deväť kapitol, deväť listov – na každý deň jeden. Spolu teda deväť dní. Oveľa dlhšia bola cesta k čitateľovi, keď na diele spolupracovalo viac ľudí. Kniha ako taká je kolektívne dielo.

Čím je výnimočná?
To by som si rád si vypočul od jej čitateľov.

Aké boli ohlasy na knihu?
Kým sa kniha dostala na pulty kníhkupectiev, prešla rukami viacerých čitateľov. Ak to bol niekto z môjho blízkeho okolia, vyjadril nadšenie. Keď kniha vyšla v tlači, viacerí mi sľubovali spätnú väzbu. Zatiaľ čakám na odpoveď.

Kniha Škriatok Elemír a víla Elvíra bola vaša knižná prvotina?
Už dlho publikujem v periodických časopisoch, novinách, rozličných neperiodických publikáciách, písal som pre Slovenský rozhlas. Niekoľko kníh ilustrujú moje fotografie. Takéto samostatné písané dielo je moje prvé, ktoré vyšlo tlačou.

Napísali ste niečo aj pred touto knihou?
Je toho vlastne už veľmi veľa. Formou knihy sa však táto rozprávka stáva mojou prvotinou.

Kedy a ako tvoríte?
Na písanie je potrebná inšpirácia. Jeden z veľmi publikovaných socialistických autorov svojím študentom hovoril, že autor musí súčasne pracovať na troch dielach. Jedno má v písacom stroji, druhé v príprave na zverejnenie, tretie práve publikované. Čas ukáže, či sa tento autor dostane do učebníc slovenskej literatúry – a jeho výrok bol pravdivý. Vidím to tak, že inšpirácia môže byť a vtedy autor tvorí, inokedy nie je a odmlčí sa.

Ako ste sa dostali k písaniu?
Na základnej škole nás slovenčinárka často nechávala písať slohové práce. Kým sme písali, užívala si chvíle ticha a pokoja, ktorý od nás mala. Pre mňa to bolo rovnako oddychové a oveľa prijateľnejšie než gramatika. Preto teraz ďakujem pani korektorke za všetky opravy.

Knihu vám ilustroval Stanislav Lubina. Ako vznikla táto spolupráca?
Výtvarník a grafik Stanko Lubina je dlhoročný kamarát. Bližšie k sebe sme sa dostali v jednom z mojich predchádzajúcich zamestnaní. Pri spoločných rozhovoroch sme prišli na to, že sme ako deti spolu navštevovali ľudovú školu umenia, takže prvýkrát sme sa stretli už niekedy v jeho dvadsiatich a mojich dvanástich rokoch. Keď som spoznával jeho tvorbu, nadchli ma drobné veci, často len načmárané perom na kus papiera. Hneď som vedel, že to by boli tie správne ilustrácie pre Elemíra. Nebolo to jednoduché, ale dielo sa podarilo a do knihy sa dostali jeho krásne vyfarbené, srdcom nakreslené obrázky.

Pracujete momentálne na nejakej novej knihe?
Bolo by predčasné hovoriť nejaké konkrétnosti. Od napísania ku knižnej publikácii je dlhá cesta. Ale niečo sa deje.

Za rozhovor ďakujeme autorovi Miroslavovi Volníkovi.

Knihu si môžete objednať priamo v našom eshope yzop.sk

Rozhovor pripravil: Ivan Debnár

Foto: Archív Miroslava Volníka